Slovenská banská a železná cesta je kultúrna geomontánna cesta spájajúca miesta bývalej ťažby rúd. hutníctva a spracovania ťažených rúd železa, medi, antimónu, ortuti a ďalších kovov. Na území dnešného Slovenska predstavovalo baníctvo a hutníctvo významné odvetvie, s takmer tisícročnou históriou ktoré znamenalo ekonomický prínos pre štátne formy na tomto území. Jeho technická a technologická úroveň bola vysoká, často boli majstrovstvo ľudí, napr. zvonolejárov, technológie, výrobné zariadenia a banícke školstvo na špici v európskom i celosvetovom meradle. Spomeňme iba tzv. slovenské pece, vysokú pec na drevené uhlie, na koks, použitie pušného prachu pri ťažení rúd v baníctve, hámorníctvo, mincovníctvo atď.
Baníctvo , hutníctvo a železiarstvo na Slovensku
V dejinách Slovenska baníctvo, toto prastaré povolanie a s ním súvisiace následné činnosti zohralo v dejinách významnú historickú úlohu a patrí medzi najstaršie povolania ľudskej činnosti. Dávalo obyvateľstvu obživu po mnohé stáročia. Začiatky baníctva na našom území siahajú s najväčšou pravdepodobnosťou do obdobia 4.-5. stor. p.n.l. v súvislosti s Keltmi a následne s Kotínmi, čo potvrdzujú viaceré archeologické nálezy na rôznych lokalitách dnešného Slovenska. Slovensko bolo už v dávnej minulosti dôležitou križovatkou, najprv migračno- osídľovacích a neskoršie obchodných ciest, po ktorých sa prepravovalo zlato, striebro, meď, soľ, jantár a mnohé iné suroviny a výrobky, dôležité nielen pre život, ale aj pre technický a duševný rozvoj. V 7. až 10. storočí sa formovali, ale následne aj zanikali, mocenské útvary slovanských kmeňov. Intenzívne sa baníctvo začalo rozvíjať v 12. storočí s osídlením nemeckých kolonistov, najmä Sásov po tatárskom vpáde (1241). Na miestach nálezísk, kde boli dobré podmienky na ťažbu, s dostatkom dreva a vody pre banskú činnosť, vznikali osady /oppidá/. Z banských osád, postupne vyrástli menšie či väčšie mestá. Baníctvo v priebehu mnohých stáročí, okrem toho, že prešlo mnohými pádmi a vzostupmi, malo aj z dnešného pohľadu nazastupiteľné miesto v dejinách Slovenska. Produkcia drahých kovov na území Slovenska v prvej polovici 18. stor. bola veľmi vysoká a tvorila asi 70 % príjmov z hospodárstva teda baníctva v celom Uhorsku. Banská činnosť sa nezameriavala len na drahé kovy, ale aj na ťažbu železných a medených rúd a v neskoršom období aj na ťažbu iných surovín.
Baníctvo, hutníctvo a pracovania kovov patrí k významným činnostiam ,ovplyvňujúcich vývoj ľudskej spoločnosti. Územie súčasného Slovenska, vzhľadom na dostupnosť rúd, paliva a zdrojov energie vodných tokov sa stalo v celosvetovom meradle, dôležitým centrom baníctva. hutníctva medi, striebra, antimónu a železa. Významnú výrobu železa „severne od ohybu Dunaja“ spomínajú už antickí autori. Gemer, Spiš a Pohronie predstavovali v nedávnej minulosti dôležité železiarske oblasti Zapojenie sa do medzinárodného obchodu s meďou, ktorý v 16. storočí reprezentovalo thurzovsko – fuggerovské konzorcium, umožnilo využitie najvyspelejších techník s maximálnym zúžitkovaním dostupnej suroviny. Významným vkladom Slovenska pre rozvoj hutníctva bolo objavenie a praktická aplikácia nepriamej amalgamácie striebra, spojená so založením prvej technicky zameranej vedeckej spoločnosti, rozvoj kremnickej mincovne, patriacej medzi podniky s najdlhšou tradíciou v celosvetovom meradle a založenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici
Významnou bola ťažba železných rúd. Slovenské zlato bolo nemalým zdrojom bohatstva celých generácií uhorských panovníckych rodov, ktoré podporovali baníctvo poskytovaním rôznych privilégií a výhod. Veľký význam mala slovenská meď., ktorá bola známa nie iba v Európe, ale aj v zámorí. Naše nikel-kobaltové rudy putovali do Anglicka. Rudy olova a zinku so striebrom, alebo zlatom, alebo ortuťové rudy na našom území predstavovali jednu z ich najvýznamnejších koncentrácií v Európe
Montánne pamiatky
Všetky uvedené, iba načrtnuté dejinné fázy tunajšieho baníctva a hutníctva zanechali po sebe početné stopy a prejavy v morfológii krajiny, v charaktere osídlenia, v podobe konkrétnych stavebných a výrobných objektov a banské diela. Všetky tieto relikty sú výsledkom zmysluplnej ľudskej činnosti, ktorá mala zásadný význam pre rozvoj civilizácie – získavania nerastných látok. Tieto stopy majú analógiu s civilizačnými prejavmi v iných odvetviach ľudskej činnosti, kde okrem priemyslu môžeme zaradiť (s podobnými vplyvmi na ráz krajiny) aj výstavbu sídiel, budovanie ciest, či poľnohospodársku činnosť. Prejavy banskej činnosti sú v posledných desaťročiach z neznámeho dôvodu vnímané ako negatívne, environmentálne nežiadúce javy.
V oblasti ochrany historického dedičstva vo všeobecnosti stále viac dozrieva názor, že medzi pozoruhodné a ochranu si zasluhujúce objekty patrí aj takzvané industriálne dedičstvo, čiže stavebné prejavy, späté s tovarovou výrobou. Bezo sporu do tohto okruhu objektov patria aj pamiatky po baníctve, z ktorých mnohé majú veľkú historickú a dokumentačnú hodnotu. Sú totiž konkrétnym dokladom o historickom vývoji regiónu a konkrétnej obce a sú jestvujúcimi dokladom o používaných banských a nerasty spracujúcich technológiách a postupoch. Okrem ich autenticity je v mnohých prípadoch cenná aj urbanistická, architektonická, či estetická hodnota zachovaných objektov.
Na území Slovenskej republiky evidujeme množstvo pamiatok súvisiacich s baníckou slávou krajiny a jej obyvateľov. Početné sú nehnuteľné i hnuteľné pamiatky, ktoré sa viažu k regiónom, v ktorých sa v dejinách baníckou , hutníckou a železiarskou činnosťou zaoberali.
Rozvoj umenia a kultúry v baníctve so svojimi typickými a jedinečnými znakmi však spracovaný nebol, pri čom sú známe centrá baníctva, kde sa od dávnych čias evidujú výtvarné diela autorov s výtvarným vzdelaním a diela od ľudových umelcov. Zvláštne, ale potešujúce je, že vo všetkých baníckych centrách je sledovateľný aj historický vývoj s takmer rovnakými znakmi.
Baníctvo ako žiadna iná oblasť ľudskej práce neniesla vo svojej podstate toľko rizikových faktorov, ako práca banícka a nevyspytateľné prírodné sily neustále ohrozujúce zdravie a život namáhavo pracujúcich baníkov ,,otrokov kovu / ad metala dammati/ “. Keďže banícke povolanie vždy patrilo k povolaniam rizikovým, naši predkovia sa obracali a vo svojom súžení utiekali s prosbami o pomoc svätých a tých aj uctievali. Aj banské diela boli pomenovávané po nejakom svätcovi, či významnej osobnosti. Pred každou štôlňou bol postavený kríž, alebo socha zvoleného patróna, zvonička, resp. malá kaplnka, pred ktorou sa modlili pred a po vyfáraní z bane. S vplyvom baníctva sa stretávame aj v sakrálnych stavbách a cintorínoch v baníckych regiónoch. Sú to banícke insígnie kladivko a želiezko,fresky a obrazy s výjavmi baníctva, patronátne lavice /stalla/ s baníckymi erbami, pamätné tabule a obrazy, polychromované plastiky a postavy baníkov, ako aj zvony s baníckymi insigniami.
Zdroje a literatúra:
Koncepcia využitia montánnych pamiatok v Hnilčíku, 2011, Marián Jančura, Miloš Greisel,Vladimír Fabián
Baníctvo v sakrálnych stavbách SGR, 2012, Kravec Jozef
grafika,Jozef Kravec
