Sirk, Železník, Červeňany Sirk, Železník, Červeňany

Sirk:
Prvá písomná zmienka o ťažbe Fe rudy je až z r.1570.Známa je ťažba rúd v ložisku na planine Rovné a v blízkosti obce Sirk v chotárnej časti Banište a tak ho aj opísal P.E.Dobšinský Vtedy bolo na JV svahu Železníka /vrch/ evidovaných 8 baní. Po vyčerpaní povrchových zásob započala ťažba podzemná, razením šachtičiek, z ktorých sa ruda vyťahovala v košoch lanom, neskôr ručnými vrátkami /ramplami/. Týmto spôsobom sa ťažilo do začiatku 18.stor.V prvej polovici 18.stor. sa začala ruda ťažiť razením štôlní s vývozom rudy vo fúrikoch. Ruda bola vozená a spracovávana v peciach v Revúcej a okolí.V r.1852 Rimavskomuránska železiarska spoločnosť ťažila rudy v Železníku v 9.štôlňach a 3.šachtách.Hlavnou štolňou bola Magna Spei/Veľká nádej/,v ktorej sa ťažili najkvalitnejšie rudy. Po r.1857 sa začalo s razením Erbstolle /dedičná/,neskôr nazývaná Štefanikova a v r.1865 sa započalo s razením dedič.štôlne Ladislav v ktorej už boli použité koľajnice a banské vozíky.V r.1867 bolo na Železníku evidovaných cca 20 štôlní a 10 šachiet. Po r.1881 začal mohutný rozvoj baníctva a banskej techniky,započala sa výstavba baníckych kolónií. Začalo sa s razením šachty Ladislav,ktorá bola vybavená bubnovým ťažným strojom s pásovými brzdami. Pred štôlňou Ladislav boli vybudované 4 pražiace pece. Rok 1881 je začiatkom výstavby lanovej visutej dráhy typu Bleichert do Likiera k hutám, Na tejto lanovke bolo umiestnených 640 vozíkov vo vzdialenosti 48m od seba a jej dĺžka predstavovala 12 028m.Táto lanovka bola v prevádzke do roku 1956.. Lanová dráha o dĺžke 5350m Železník-Chyžnianská .Voda bola vybudovaná v r.1896. Ňou sa prepravovala ruda do Heinzelmanových železiarni. Hornosirkovská štôlňa sa začala raziť 1.marca 1891 nad obcou Sirk smerom na východ v dolinke zvanej Potok. Na úrovni tejto štôlne asi 500m od jej ústia bola vyhĺbená sirkovská šachta ,/zvaná Lajoška/,s hlbokou 72 m K tejto šachte, od ústia Hornosirkovskej štôlne viedla povrchová úzkokoľajka. Pod Lajoškou bola vyrazená aj Dolnosirkovská štôlňa.,ktorá dosiahla dĺžku ku konci svojej existencie 2 300m. Jej ústie bolo na tzv.rampe, kde boli vybudované pražiace pece a k ním bola vybudovaná aj úzkokoľajná dráha do Rákošskej bane.V roku 1899 je započaté razenie dedičnej štôlne Alžbeta. Po r.1901 bola vybudovaná lanová dráha Železník-Tisovec o dĺžke 15189m. a prekonávala výškový rozdiel 512m. Popri trase lanovej dráhy viedla aj telefónna linka a počas 1.sv.vojny bol v trase lanovky položený podzemný kábel s napätím 11000 V, transformovaný v Železníku na 380 V .Po r.1918 sa ťažba rúd sústreďovala v Šrobárovej štôlni, ktorou sa ruda dopravovala k pražiarni, vybudovanej r.1923. Predtým však boli slepou šachtou prepojené štôlňa Štefánik a štôlňa Šrobárová. Posledná ťažba Fe rudy bola ukončená v r.1966. V r.1942-1957 na severnom okraji obce sa ťažil aj magnezit. Ložisko magnezitu v Sirku bolo objavené roku 1904 a povrchovo ho začali ťažiť v roku 1910. Ťažil ho Magnezitový priemysel, účastinná spoločnosť v Budapešti. V roku 1912 sa ťažba zastavila.Podnik obnovil ťažbu magnezitu v Sirku v roku 1946. V roku 1957 bol citeľný nedostatok magnezitových slinkov. Slovenské magnezitové závody nemali dobudované páliace kapacity, magnezit sa začal skúšobne páliť v Ignisových pražiacich peciach v Sirku. Tie boli postavené a do prevádzky pustené dňa 13. novembra 1953. V roku 1959 sa skončila ťažba i pálenie magnezitu v Sirku, v důsledku vyťaženia kvalitných zásob.

Fara v ktorej býval P.E.Dobšinský, znalec pomerov tunajšieho baníctva Torzo portálu štôlne Dolnosirkovská Torzo portálu štôlne Šrobárova
Portál štôlne Hornosirkovska Torzo objektu pri Hornosirkovskej štôlni Torzo stanice lanovky pri Dolnosirkovskej štôlni

Červeňany:
Osada leží v Turskej doline pod vrchom Železník, ktorého oblasť je známa viacerými ložiskami rudných a nerudných surovín. Pred postavením vysokej pece, následne aj železiarne sa v okolí nachádzali väčšie železné odpadové haldy. Hrlicko-tapolčianska spoločnosť tu postavila v r.1870 vysokú pec na drevené uhlie /zachovala sa ako technická pamiatka..Táto pec spracovala ročne 4000 ton kusovej a 6000ton drobnej rudy.. Na výrobu liatinových výrobkov bola r. 1874 postavená druhá VP /vysoká 10,12.m/ a s prvou bola spojená mostom.

Obidve pece mali spoločné dúchacie zariadenie, ktoré poháňal parný stroj o výkone 22 kw. Železiareň v Červeňanoch vyrobila v r.1872-1879 ročne 1.9-2,1 ton surového železa..

Vysoká pec bola postavená z lomového kameňa roku 1870 a uvedená do prevádzky  roku 1871.Spočíva na štyroch mohutných pilieroch o pôdoryse 4 x 4 m. V pilierovej časti pece sú otvory na prívod vzduchu, na odvod trosky a vytaveného železa. Vysoká pec mala pôvodne výšku 13,47 m a užitočný objem 40 m3. Táto pec spracovávala ročne 4000 ton kusovej a 6000 ton drobnej rudy. Spracovával sa v nej limonit a siderit , ktorý pred vsádzkou do pece sa pražil v primitívnych zariadeniach na spôsob pálenia dreveného uhlia v milieroch Na dodávku vzduchu slúžilo dúchadlo, poháňané parným strojom. Vzduch sa ohrieval v liatinovom ohrievači s vertikálnymi rúrami, vykurovanom vysokopecným plynom. Para sa vyvíjala v dvoch parných kotloch, vykurovaných tiež vysokopecným plynom... Železnú rudu dodávali blízke železorudné bane v Železníku, Rákoši a Sirku.

Červeňany, vysoká pec-technická pamiatka VP- nístej pece VP- nístej pece,detail
Vysolá pec s okolím a informačnou tabuľou Torzo druhej pece

História železorudných baní v Železníku /osada/

Významné ložisko rúd bolo vo vrchu Železník a bolo jedno z najdôležitejších ložísk železnej rudy v Rakúsko−Uhorsku. História ťažby železnej rudy na Železníku siaha do rímskych čias.

Vrch Železník, 814 m n. m., tvoria najmä nerasty siderit, ankerit, pyrit, sfalerit, limonit, hematit, goethit, meď, manganit, pyroluzit, evansit, vashegyit, delvauxit, ihleit a copiapit. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia evansit a vashegyit, pretože sú to minerály prvýkrát na svete opísané na Slovensku. Z lokality Železník. Vashegyit opísal v roku 1910 K. Zimányi, názov pochádza z maďarského názvu pre Železník. Evansit opísal v roku 1864 D. Forbes, názov dostal podľa Angličana B. Evansa, ktorý ho tu objavil v roku 1855. Ďalším minerálom, ktorý sa vyskytuje na tomto nálezisku, je variscit.

Prvé zmienky o ťažbe železnej rudy v tejto oblasti sú z polovice 13. storočia, avšak prvá písomná zmienka je z roku 1570. Písomné zmienky dokumentujú v okolí taviace pece v 15. a 16. storočí Spočiatku sa ťažila ruda povrchovo, keď sa týmto spôsobom ťažby vyčerpala, pristúpilo sa k podzemnej ťažbe. V roku 1585 muránsky pán Július Herberstein vydal Artikuly šteliarov muránskeho údolia), pretože bolo potrebné upraviť vzájomné obchodnícke vzťahy. Artikuly boli napísané po slovensky a po nemecky. .Roku 1613 hlavný komorský gróf v Banskej Štiavnici nariadil prieskum baní v okolí Železníka, ale miestne bane nespomína. Podľa odborníka Antona Pécha, banského inžiniera a historika zameraného na dejiny baníctva na strednom Slovensku, dôvodom bolo to, že bane boli v súkromnom vlastníctve (vyjadrenie z roku 1887).

Od konca 17. storočia sa železnícke bane spomínajú často v protokoloch šteliarskeho cechu. Roku 1699 sa železnícke bane spomínajú v urbárskom súpise muránskeho panstva, počet baní ani mená majiteľov nie sú zaznamenané, ale spomínajú sa huty, ktoré spracúvajú rudu zo Železníka spolu ich je 11 (v roku 1570 ich bolo asi 30. Okolo roku 1730 nadobudol aj štát bane v Železníku a tamojšou rudou zásoboval štátnu železiareň v Tisovci. Ruda sa prepravovala na vozoch. Presný dátum nadobudnutia železníckych baní štátom nie je známy, ale už v roku 1737 sa navrhovalo zastaviť tisovskú železiareň a rudu zo Železníka odvážať do Hronca. V 70. rokoch 18. storočia štát ťažil v štyroch štôlňach, r. 1780− 1800 v piatich šachtách a v 3 štôlňach. Podľa výpočtu zásob z roku 1792 sa odhadovali zásoby železnej rudy na poliach patriacich štátu na 3,7 milióna ton, čo pre železiareň v Tisovci vtedy stačilo na niekoľ ko storočí. Štát vtedy vlastnil asi štvrtinu baní v Železníku, takže celkové zásoby rudy mohli byť takmer 15 miliónov ton

Železník, banícka oddychová zóna, tanečný parket s priestormi pre dychovú hudbu a kolkáreň
Banícka kolónia Monument baníka tlačiaceho banský vozí /hunt/ Železník. Portál štôlne Ladislav
Pohľad na oddychovú zónu Torzo prieskumnej štôlne Zamurovaný portál štôlne Štefan
Prevádzkova budova pri štôlni Štefanikova Permoníci v oddychovej zóne

Geomontánna turistika

Obec Sirk so svojimi satelitmi Železník a Červeňany je vhodnou lokalitou náučnej geomontánnej turistiky, tak ako je to znázornené na tejto stránky. V Červeňanoch sa nachádza vysoká pec, technická pamiatka, na miestnom cintoríne je hrob milenky Filipa Coburga, v Železníku je to oddychová zóna s kolkárňou a tanečným parketom, banícka kolónia na Kríží, ako aj torzá kedysi významných ťažobných štôlni. V samotnom Sirku sa nachádza fara v ktorej žil P.E.Dobšinský, znalec problémov baníctva.

Zdroje a literatúra:
Kladivík Eugen: Železorudný závod Rimamuránsko-Šalgotarjanskej úč.spoločnosti v Železníku,2007
Po stopách histórie baníctva, hutníctva a železiarstva v SGR. Kravec Jozef,Hudaček Jozef, 2006
Baníctvo v Železníku, Gustáv Frák, 1987
Foto: Jozef Kravec